Ľahojstajnosť nie je cnosť
V roku 2013 povedal pápež František na stretnutí predstaviteľov svetových náboženstiev toto: „Zdravím srdečne tých, ktorí patria do iných náboženských tradícií: ... najmä moslimov, ktorí uctievajú jediného živého a milostivého Boha, a vzývajú ho v modlitbe.“ (zdroj)
Ešte šokujucejšie je Františkovo video z januára 2016, kde sa mnohými gestami a relativizujúcimi výrokmi spochybňuje, že by viera v Krista bola podmienkou spásy.
Porovnajme si toto Františkovo učenie s učením Katolíckej cirkvi pred II. Vatikánskym koncilom podľa vtedy platného katechizmu:
Niektorí povedajú:
«My všetci veríme v jedného Boha, a tak viera ako viera a človek môže byť spasený v akejkoľvek viere».
Náhľad tento menuje sa ľahostajnosťou vo viere (indifferentismus) a je ceľkom nesprávny, lebo len jedna viera môže byť pravá, a síce tá, ktorú Boh zjavil, práve tak, ako je len jeden Boh: no rozum povedá nám, že sa vždy máme domáhať pravdy a toho, čo je lepšie. Preto sme povinní, pravú vieru vyhľadať a potom jej pevne sa pridŕžať. Bola by smiešna vec, keby sme sa domnievali, že milému Pánu Bohu je všetko jedno, či klaniame sa jemu alebo s pohanmi drevu a
kameňu, či máme Krista za jeho Syna alebo so židmi za bohoruhača.
Prečože by Kristus a po ňom sv. apoštoli s toľkými nesnádzami boli hlásali evanjelium, keby bolo všetko jedno, čo veríme? Prečo boli by sv. apoštoli tak prísno vystupovali proti každému, ktorý prekrúca! učenie Kristovo? (Gal. 1, 8; 2. Ján 1, 10) Prečo by Boh bol obrátil Pavla, alebo poslal anjela a vierozvesta
ku Korneliovi ? Ba sv. apoštoli doprosta osvedčili: «Niet iného mena pod nebom, daného ľuďom, skrze ktoré by mohli byť spasení». (Sk. ap. 4, 12) A Kristus povedá: Ja som cesta, pravda a život; nikto neprichádza k Otcovi, leda skrze mňa». (Ján 14, 6)
Preto vstúpili do lona kat. Cirkve najšľachetnejší ľudia, ač bolo im to na veľkú časnú ujmu. Kristina, jediná dcéra švédskeho kráľa, Gustáva Adolfa, strašného 
nepriateľa katolíkov, prišla čítaním náboženských spisov k presvedčeniu, že kat. Cirkev je pravá; po trojročnom panovaní, poneváč jej dľa krajinských zákonov nebolo dovolené po katolícky žiť, r. 1654 složila korunu a strávila v Ríme
ostatné dni života. (Umrela v Ríme r. 1689 v 63. roku života svojho a je tam pochovaná · v chráme sväto-peterskom.) Aké to hrdinstvo!
Zdroj: Fraňo Spirago: Katolícky ľudový katechizmus, I. diel, 2. vydanie, r. 1907, str. 324
Kristína I. Švédska; zdroj: wikipedia